RIP - Andrej Hryc - predseda Pirátov v rokoch 2018-2019

Správa

Zomrel náš bývalý predseda a v súčasnosti čestný predseda – Andrej Hryc, chlap s veľkým “Ch“, vďaka ktorému sa pirátska politika stala na Slovensku realitou.

Dnes ráno ma zasiahla nečakaná správa o Andyho smrti, hoci sme u Pirátov vedeli, že bojuje ťažký zápas o to najcennejšie, čo je človeku dané, stále sme verili, ako sme ho poznali, že nakoniec ten zápas nejako dotiahne k víťaznému koncu. Ako on sám hovorieval: „Prvý polčas sme vyhrali, teraz ešte ten druhý.“

Naposledy sme si písali tesne pred novým rokom, prial som mu veľa síl a odkazoval od ostatných pirátov, že naňho rozhodne myslíme a držíme mu všetci palce. Andy ma samozrejme hneď podpichol, že a čo nejaký veršovaný vinš. Odvetil som, že ja moc vinšovať neviem, ale o to viac je to od srdca. Jeho humor a podpichovanie ho skrátka neopustili, ani v tých najťažších chvíľach. Neprislúcha mi Andyho hodnotiť ako blízkeho človeka, či člena rodiny, na to nemám právo, tieto veci prenechávam plne jeho najbližším, netrúfol by som si pošliapať toto ich najsvätejšie právo. Pristúpim teda k spomienke čisto osobnej, tak ako som ho mal možnosť poznať za ten krátky čas, čo som mal česť s ním spojiť svoj osud.

Začnem trochu netradične o tom, čo vlastne nás dvoch dalo dokopy. Politiku som v živote robiť nechcel, hoci som politológiu vyštudoval, ako druhý odbor popri histórii, a dovolím si povedať, že som mal šťastie na výborných vysokoškolských pedagógov a v prvom rade ľudí, ako bol Doc. Kučírek, Doc. Öllös, či Prof. Krno. Bral som to však, ako ďalší rozmer, či uhoľ pohľadu v mojej milovanej vede, ktorý je mimochodom pre každého historika obrovským prínosom.

Ale ako som povedal, nikdy som sa politike venovať nechcel. Došlo však k závažným veciam v mojom živote, ktoré mňa a moju manželku a našu rodinu postavili pred otázku emigrácie a odchodu z krajiny. Stále som mal pred očami môjho otca, výborného podnikateľa a odborníka, ktorému neustále pre jeho úspechy dýchala na krk nejaká politická hydra z nám známych slovenských “izmov“, čo ho nakoniec aj stálo život.

Inde na svete by to bol úspešný človek, tu ho však pre jeho podnikateľské úspechy chceli len vždy okradnúť nejakí politickí lúpežníci, ktorí boli práve pri moci. Vtedy som si sľúbil, že moju milovanú vlasť nedám zlým ľuďom len tak zadarmo a než to tu vzdám, skúsim veci zmeniť, aby som si raz, keď ja budem na konci svojej cesty, mohol povedať, že som krajinu, ktorú milujem a navždy budem nosiť vo svojom srdci, nevydal hlupákom a zlodejom bez boja (chyby rodičov a predkov sa skrátka opakujú).

Moc dobre som si uvedomil, že Hydru je možné poraziť len priamo v jej brlohu a tak som urobil rozhodnutie, že do toho idem. Jediná strana, ktorá spĺňala moju predstavu, teda strany za ktorou nestoja žiadny oligarchovia, žiadne firmy a milionári s čiernou minulosťou a ľudia v nej sú rozmanitosťou slobodného občianstva života krajiny, ktorí chcú rozumnými zmenami vylepšovať životné podmienky v nej, sú Piráti (na Slovensku žiaľ neznámi a svojím názvom len spôsobujúci úsmev, ach tá ľudská neznalosť a lenivosť sledovať svet okolo seba).

Poznal som samozrejme aktivity pirátskych strán a hnutí po celom svete, a samozrejme aj najúspešnejších Pirátov u našich českých susedov.

Po peripetiách v občianskom združení, ktoré sa hralo na politickú stranu, aspoň to o sebe všade jeho členovia tvrdili a potom, čo som zistil, že väčšina ľudí v ňom sú buď narcistní egocentrici, či rozmaznané deti, ktoré nemajú o politike a nejakej zodpovednosti ani potuchy, som aj s pár normálnymi ľuďmi odišiel a začal zisťovať, ako urýchliť proces vzniku pirátskej politiky na Slovensku.

Nakoniec, nešlo o moju myšlienku, počas návštevy českých Pirátov v Prahe, mi ju vnukol Jakub Michálek: „Hele, jestli máte takový problémy s těma podpisy, proč se zkrátka s někým nedomluvíte a nespojíte síly už s hotovou stranou.“

A zrejme osud tomu tak chcel, že hosťom v jednej časti talkshow Jana Krause bol práve Andy, ktorý kandidoval za svoju stranu vo voľbách do Európskeho parlamentu.

O Andyho kandidatúre som vedel a s nadšením som ju sledoval aj s ostatnými slovenskými Pirátmi, všetky jeho vyjadrenia či online diskusie.

Vo väčšine vecí sa vyjadroval rovno nám zo srdca a preto sme ho s Pirátmi od začiatku podporovali, ako jediného kandidáta, za ktorým nestála žiadna strana, oligarcha, či nejaký solventný podnikateľ lobujúci za svoje ciele.

V tej show Andy povedal, že ak sa do parlamentu EU nedostane, tak prenechá stranu prvému mimoparlamentnému hnutiu, s ktorým nájde spoločné priesečníky.

Vtedy ma prvýkrát napadlo, aké by to bolo super spojiť sily a spustiť pirátsku politiku v našej krajine práve s ním. Keď sa to potom stalo a Andy neuspel, aj to pre marginálnu chybu, že kandidoval len on sám a ľudia väčšinu lístkov znehodnotili tak, že okrem neho zakrúžkovali aj omylom iných kandidátov, čo nakoniec potvrdil aj štatistický úrad, tak som sa s malou dušičkou mu rozhodol napísať.

Vôbec ma nenapadlo, že by sa ozval. Mýlil som sa, Andy moc dobre poznal a sledoval politickú situáciu u našich bratov v Českej republike a Piráti mu doslovne hrali na jeho strunu.

Slovo dalo slovo a stretli sme sa a dohodli, že skúsime pirátsku stranu rozbehnúť aj na Slovensku. A ako Andy povedal, tak aj bolo. On sa nikdy moc nebabral (hoci on by to povedal ostrejšie): „Keď sa má makať, tak sa skrátka bude makať!“ A tak začala moja spolupráca s Andym.

Nech bolo akokoľvek, mohol som volať aj o polnoci, vždy bol pripravený pomôcť. Raz som ho takto vytiahol uprostred noci z postele, keď bol s manželkou a vnúčatami na hroboch v Košiciach, neváhal a zbehol do auta do hotelových garáži a druhý deň už u notára v Košiciach vybavil, čo bolo treba a posielal dokument poštou. A tak to bolo uňho vždy.

V politike sa nevyhnete ani rôznym ľuďom, ktorí chcú vašu stranu zneužiť, priživiť sa, či vás rovno okradnúť. Aj v tom mal Andy jasno, keď niekoho odporučil, stretli sme sa s ním a v mene pirátskych ideálov všetci poriadne “grilovali“.

Väčšinou sme sa potom slušne rozlúčili a ja som Andymu dával vedieť, ako to dopadlo, vždy v prvej vete vyjadril, čo si myslel a veľmi živelne zväčša daného človeka poslal, slušne povedané – k šípku.

Taký bol Andy, niekto to bral ako aroganciu, povýšenectvo, ale on nič nepredstieral, čo na srdci, to na jazyku.

Spomínam si aj na pár svojich zážitkov, kedy som bol jeho spolujazdcom, občas mi vlasy stávali hrôzou, ale uznávam, bol to špičkový jazdec a všade nás bezpečne doviezol na čas.

Čo som si však na ňom nadovšetko vážil, bol jeho zápal pre vec, jemu nešlo o žiadny post a teplé, platené miestečko, ako on hovorieval: „Zažil som v živote už všetko, čo som potreboval. Mal úspešný život, na čo by mi bolo si to teraz na jeho konci všetko pokaziť“. Najviac som si však na ňom vážil, niečo, čo sa dnes už len tak nevidí – čo povedal, to platilo!

Neexistovalo, že by nedodržal slovo, bolo naňho skrátka 100% spoľahnutie. Ľudia ho často urážali a hádzali mu pod nohy, že je len nenažratý herec, čo si za bývalého režimu nakradol a teraz sa ešte chce strkať aj do politiky.

Andy bol určite vynikajúci Pán herec, ale inak o ňom nevedeli nič. Netušili koľko bezsenných nocí zažil počas svojho života, keď sa rozhodol bojovať proti establishmentu za správnu vec.

Netušili, čím si musel v živote prejsť a čo všetko stratil. Nakoniec, aj jeho posledná voľba, pridať sa ku Pirátom, nebola najjednoduchšia zlatá cesta.

O prenechaní strany s ním rokovalo viacero vplyvných ľudí a politických hráčov, a on si vybral zasa len to, čomu veril, neskorumpovanú myšlienku a ideály, že aj politika sa dá robiť na občianskej úrovni a tento systém kockatých profesionálnych politikov a klamárov, sa dá zmeniť a zreformovať k prospechu všetkých.

Neznášal dogmu a nenávidel lož, bol presvedčeným antifašistom a odporcom akéhokoľvek extrémizmu, z ktorejkoľvek časti politického spektra.

Raz mi povedal: „Michal, aj keby sme vyhrali, ja do parlamentu nemôžem ísť, ja by som tam buď niekoho zbil a zavreli by ma, alebo dostal infarkt. Ja ich mám už tak plné zuby.

Väčšinu z nich osobne poznám, tvária sa ako najlepší kresťania a míliusi a pritom by za cent predali aj vlastnú mamu.“

Taký bol Andy, čo ho štvalo, to otvorene povedal a nebabral sa s tým. Keď už sa cítil horšie, dohodli sme sa, že bude v strane zatiaľ fungovať ako čestný predseda. Mali sme plány, že keby sa to rozbehne a on bude v poriadku, bol pripravený pomáhať a budovať stranu.

Žiaľ osud, či pre niekoho iná neuchopiteľná veličina sa rozhodla, že druhý polčas je na konci a tentoraz bez Andyho víťazstva. My Piráti však na Andyho budeme spomínať, ako na chlapa s veľkým “Ch“, pravého, nefalšovaného Piráta. Andy opatrujte sa tam hore a moc na nás nenadávajte, snažíme sa!

Mgr. Michal Pírek, PhD. – predseda Pirátskej strany -Slovensko.

Pirátska strana – Slovesko je registrovanou politickou stranou na Slovensku. Sme členom medzinárodných pirátskych zoskupení a máme zastúpenie aj na pôde Európskeho parlamentu. Byť pirátom nie je byť proti systému. My sme konštruktívni. Krajina patrí ľuďom, ľuďom patrí sloboda! V budúcich parlamentných voľbách sa dostaneme do Národnej rady SR. Už u našich bratov v ČR sme zastavili premiéra, ktorý je tak trochu blázon. Sme tu pre ľudí, otvárame škôlky, ihriská a to, čo v Tvojom meste chýba. Viac na [email protected] alebo [email protected].

Andrej Hryc, predseda Pirátskej strany - Slovensko v rokoch 2018-2019